Kúpili ste si tlačiareň a patríte k tým, ktorí pri voľbe zariadenia okrem jeho ceny zobrali do úvahy aj to, koľko strán sa dá vytlačiť z jednej fľaše tonera a koľko stojí? Ak áno, určite ste sa následne divili, prečo ste z daného tonera nevytlačili toľko strán, koľko uvádza výrobca. Chcete sa dozvedieť viac? Čítajte ďalej, prečo je to tak.
V minulosti výrobcovia tlačiarní používali rozdielnu metodiku na určenie toho, aký počet strán bude možné vytlačiť z jednej fľaše tonera. Preto bolo pre spotrebiteľa ťažké porovnať náplne s rôznymi cenami a rôznou výťažnosťou od rôznych výrobcov a vypočítať tak skutočné náklady na prevádzku tlačiarne. To viedlo k začatiu spolupráce výrobcov tlačiarní s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, známu pod názvom ISO na vytvorení normy. Účelom bolo zjednotiť údaje o výťažnosti tonerov rôznych výrobcov a dať tak spotrebiteľom možnosť na ich jednoduché porovnávanie.
V júni 2004 bola schválená norma ISO/IEC 19752 pre merania počtu strán vytlačených tlačovými kazetami s monochromatickým tonerom. Táto bola v decembri doplnená o normu ISO/IEC 24711 pre merania počtu strán vytlačených atramentovými kazetami a norma ISO/IEC 19798 pre merania počtu strán vytlačených kazetami s farebným tonerom.
Zavedenie týchto noriem však neznamená, že údaj o výťažnosti tonera uvedený výrobcom zodpovedá skutočnej spotrebe. Prečo? Pretože testovanie na zistenie výťažnosti prebieha v kontrolovaných laboratórnych podmienkach a tlačením tzv. „normostrany“.
Pre testovanie boli určené parametre, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť výťažnosť konkrétnych náplní: formát papiera, jeho gramáž, pokrytie strany tonerom, teplota a vlhkosť prostredia a ďalšie.
Dohodnuté testovacie parametre:
- formát papiera A4 s gramážou 80g/m2
- typ tlačeného dokumentu PDF
- teplota prostredia 23°C +/– 2°C
- predvolené nastavenia tlačiarne
- počet testovaných tlačiarní 3 (aby sa eliminovali odchýlky spôsobené nestálosťou tlačiarní)
- počet tonerov, resp. sád tonerov 9 (rôznych dátumov výroby) po 3 na každú tlačiareň
- normostrana
- počet vytlačených sád normostrany – až do minutia všetkých náplní, t.j neprerušovaná (kontinuálna) tlač.
A tu je pes zakopaný. Kto v skutočnosti tlačí pri splnení všetkých týchto podmienok? Nikto. Adekvátna je paralela so stanovením spotreby pre automobily podľa metodiky NDEC. Opäť sa test realizuje v kontrolovaných podmienkach. Auto prejde určitú vzdialenosť rovnakou rýchlosťou bez zmeny okolitých podmienok, pri optimálnej teplote. Auto je špeciálne upravené a odľahčené, bez inštalovanej klimatizácie a inej bohatej voliteľnej výbavy. A výsledkom testu bola nameraná spotreba nedosiahnuteľná v bežnom živote. Ale späť k tlači a výťažnosti tonerov. Najväčším orieškom pre normovačov bolo zadefinovať „normostranu“. Na základe analýz nakoniec stanovili ako normostranu pre čb tlač, stranu s pokrytím 5% a pre farebnú tlač, súpravu piatich farebných testovacích strán (tzv. normosadu), ktorá reprezentuje priemerné 20%-né pokrytie (5% každou farbou). Pre text bol vybraný jednoduchý typ a hrúbka písma a štandardné riadkovanie.
ČB normostrana s pokrytím 5%
alebo štvorec o rozmeroch 5,1cm x 5,1cm
Príklady pokrytia
Farebná normosada (kombinácia 5 strán s grafikou a textom)
Podľa týchto obrázkov je jasné, že pri určení veľkosti pokrytia sa berú do úvahy iba miesta na papieri pokryté tonerom a nie plocha, ktorú na papieri zaberá text.
Stanovenie výťažnosti podľa ISO noriem je vcelku zložitý proces spojený so zložitými výpočtami, ktorým bežný spotrebiteľ nerozumie a priznávame, že ani my. Veď posúďte sami: „Výťažnosť strán podľa normy ISO sa musí rovnať alebo byť nižšia ako spodná hranica 90-percentného intervalu spoľahlivosti pre strednú hodnotu. Ak sa testuje 9 kaziet, maximálna výťažnosť strán podľa normy ISO sa vypočíta takto: Výťažnosť strán podľa normy ISO = priemerná výťažnosť strán – (1,86 * (smerodajná odchýlka výťažnosti strán / 3))“. A skúste na wikipédii vyhľadať definíciu smerodajnej odchýlky.
Odchýlku pri výťažnosti tonera udávanej výrobcom podľa ISO normy a skutočnou výťažnosťou najviac ovplyvňuje (ak neberieme do úvahy pokrytie väčšie ako 5%) počet strán, resp. sád dokumentu, ktoré v jednej dávke tlačíte. V realite to znamená, že ak tlačíte jednostranové dokumenty vždy v počte 1 kus určite z jednej fľaše tonera vytlačíte menej ako udáva výrobca.
Iná metóda stanovenia výťažnosti tonera (jedna zo starších metód) tiež používa ako normu pre čb stranu 5%-né a farebnú stranu 20%-né pokrytie, ale pri teste oveľa presnejšie kopíruje reálny spôsob tlače. Meranie prebieha pri tlači dvojstranového dokumentu v 3 kópiách. Túto metódu máme overenú v praxi. Údaj o výťažnosti tonera stanovený podľa tejto metódy používame pri výpočte nákladov a stanovení ceny za stranu pre zmluvy o prenájme alebo servisno-materiálové zmluvy, pri ktorých klient platí za vytlačené strany (tzv. click) a nie za toner. A čuduj sa svete, podľa tejto metódy až 95% klientov sa pri tlači zmestí do pokrytia 5%, resp. 20%. Zvyšných 5% klientov (ktorí sa nezmestia do „normopokrytia“) tvoria napr. reklamné agentúry, niektoré kopírovacie služby, finančný poradcovia…
Ak by sme sa pri výpočtoch nákladov na vytlačenie strany a stanovení predajnej ceny držali metodiky ISO, určite by sme skrachovali, A tu je konkrétny príklad prečo. Takto udáva výťažnosť tonera výrobca zariadení v technickej dokumentácii:
Výťažnosť 18 000 strán podľa normy ISO, 11 800 strán podľa metódy 5% a 10 400 strán podľa metódy 6 %.
Zaujali Vás naše myšlienky?
Pozrite sa na ponuku tlačiarenských zariadení.